História

Mesto

Osíd?ovanie mesta Humenné

V staršej dobe kamennej-paleolite (približne do roku 8 200 p. n. l.) prevládala v strednej Európe step s ostrov?ekami drevinatého porastu. Osídlenie okresu a mesta v tejto dobe je len ve?mi sporadické. Staršia literatúra uvádza medzi náleziskami kostí mamuta Brekov, Karnú a Topo?ovku. Do obdobia stredného paleolitu patria dva kamenné artefakty z ílovca nájdené pri výskume na lokalite Humenné – Pod Sokolom. Nástroje z Kalvárie v Humennom budeme môc? presnejšie zaradi? iba na základe ?alších zberov a výskumov. Obdobná situácia je aj pri nálezoch z okolia mesta v Brestove pri Humennom a ?ubiše.

Stredná doba kamenná – mezolit (približne medzi rokmi 8 200 až 5 000 pred n. l.) nie je doteraz v nálezoch z Humenného, ale aj celého okresu zastúpený.

Ke? architekti plánovali výstavbu sídliska Pod Sokolom ur?ite nevedeli, že sa vrátili tam, kde sa to všetko za?alo. Na tomto mieste existovala najstaršia osada na území dnešného mesta. ?avobrežná terasa Laborca bola ideálnou polohou pre usadenie sa nosite?ov dvoch kultúr mladšej doby kamenej – neolitu (5 000 – koniec 4. tisícro?ia pred n. l.).

Prvou bola kultúra s mladšou lineárnou keramikou a po nej nasledujúcou bukovohorská kultúra.

Na tomto mieste sa musíme na chví?u zastavi?. Pre potreby orientácie sa v dlhom období praveku si vedci vytvorili systém pomenovaní pre jednotlivé kratšie ?asové úseky – kultúry. Nazvali ich pod?a miesta prvého nálezu, pod?a charakteristických tvarov, výzdobných prvkov at?. A tak sa i my po prvýkrát stretávame s takýmito pomenovaniami. V polohe Pod Sokolom boli preskúmané sídliskové objekty (pozostatky chát, výrobný objekt, zásobnicové a odpadové jamy, kolová jamka) a deštrukcia ohniska. Objekty majú tvar nepravidelných oválnych jám s orientáciou V – Z, prípadne SV – JZ o rozmeroch od 80 do 220 cm. Materiálnu nápl? oboch kultúr predstavuje predovšetkým keramika, od hrubostenných zásobníc cez zlomky miskovitých nádob mladej lineárnej keramiky až po reprezentatívne tenkostenné, bohato zdobené nádoby bukovohorskej kultúry. Druhým charakteristickým prvkom sú kamenné nástroje. Štiepaná kamenná industria je zastúpená ?epe?ami, škrabadlami, vrtákmi vyrobenými z obsidiánu (sope?ného skla), menilitového rohovca, pazúrika, limnokvarcitu. Hladená kamenná idustria – sekerky a dlátka sú z rohovca, ílovca a bridlice. K predmetom umeleckého ?i kultového charakteru patria ploché amulety s prev?tanými dierkami z menilitového rohovca. Nálezy obdobného charakteru pochádzajú aj z iných polôh – Krámovej, Dubníka-Kotnovej, ale aj z Hažína, Brekova, Mysliny, Závadky.

Neskorá doba kamenná – eneolit (3 200 – 1 900 rokov pred n. l.) je v okrese charakterizovaná zoskupeniami mohýl na hrebe?och horských pásiem do nadmorskej výšky 300 – 350 m n. m. Zara?ujeme ich do tzv. skupiny východoslovenských mohýl. V okolí Humenného ich nájdeme na rozhraní katastrov Brekova a Topo?ovky, nad Brestovom pri Humennom, Udavským, Ve?opolím, Dlhým nad Cirochou. Predstavuje skupiny od troch do pätnástich mohýl. Ich inventár je ve?mi chudobný. Sídliskové objekty – dielne na výrobu kamenných nástrojov boli preskúmané v Brestove pri Humennom a ?ubiši. V meste zatia? doklady osídlenia v tejto dobe neboli zistené.

Doba bronzová (1 900 – 700 rokov pred n. l.) je zastúpená nálezmi zo svojho stredného až neskorého obdobia. Osídlenie sa opä? sústre?uje na polohu Pod Sokolom a Dubník-Kotnová. Spolu sme preskúmali 23 objektov, ktorých materiálna nápl? – keramika patrí kultúram Suciu de Sus a Gáva.

Samostatným nálezom je depot – poklad bronzových predmetov nájdený v roku 1955 pri stavbe bloku N/1 na sídlisku I. Ten obsahoval dva me?e, pä? záveskov v tvare polmesiaca, pä? bronzových sekeriek a bronzový drôt. Zara?ujeme ho do obdobia neskorej doby bronzovej a do toho istého obdobia patrí aj bronzová sekerka náhodne nájdená pri stavbe ?isti?ky odpadových vôd v Humennom.

Staršia doba železná (približne 700 – 500 rokov pred n. l.) nie je zatia? v nálezoch z mesta a jeho okolia zastúpená.

Mladšia doba železná – latén (500 pred n. l. až 0) je na našom území spojená s keltsko-dáckym etnikom. Dôležitým a hlavne zaujímavým je preto nález pokladu strieborných mincí z tohto obdobia v Pri?om. Stalo sa tak v roku 1950 a poklad obsahoval 236 mincí – napodobením tetradrachien krá?a Filipa II. Macedónskeho (359 – 336 pred n. l).

Do obdobia mladšej doby rímskej (180 – približne 380 n. l.) zara?ujeme materiálnu nápl? objektu preskúmaného na sídlisku Pod Sokolom a ?alšie nálezy z tejto lokality.

Doba s?ahovania národov (asi 380 – 568 n. l.) je doteraz na území mesta zastúpená nálezom z roku 1958 v mieste terajšej budovy VÚB, ktorý predstavovala valcovitá a dve hrncovité nádoby a držadlo vedierka zo železa.

Slovanské osídlenie predstavujú nálezy na lokalite Pod Sokolom z 8. – 10. storo?ia a v blízkom okolí na lokalitách Hažín (slovanské sídlisko z 9. storo?ia) a hlavne v Brekove, kde je nieko?ko polôh so zisteným slovanským osídlením – hradný vrch (8. – 9. storo?ie), Nive – osada z 9. – 10. storo?ia. A ako poslednú lokalitu uvedieme slovanský mohylník – zoskupenie 34 mohýl v polohe Lipky z 10. až 11. storo?ia.

Ale vrá?me sa do mesta. Archeologický výskum jeho centra je s?ažený už existujúcou, hustou zástavbou. A tak ?alšie poznatky môžeme získa? len v?aka náhode.

No práve toto centrum je možné stotožni? s centrom stredovekého meste?ka, ktoré vzniklo s najvä?šou pravdepodobnos?ou na slovanskom základe. Jej pretiahnutý tvar v smere východ – západ signalizuje, že naozaj nešlo o meste?ko postavené na zelenej lúke. A jeho meno? Jazykovedci sa dnes zhodujú, že vychádza zo slova humno.

Samotné Humenné sa vyvíjalo ako zemepánske meste?ko a dá sa poveda?, že ?ažilo zo svojej polohy na ceste zo Sedmohradska a Podunajska do Po?ska. Prvou písomnou zmienkou je stru?ný zápis s dátumom 1317 v elenchu rodiny Drugeth, ktorý hovorí o darovaní meste?ka krá?om Karolom Róbertom za vernos?. Drugethovci už v krátkom ?ase po získaní majetku spravili z Humenného stredisko svojho domínia, ktoré riadili z novopostaveného sídla – humenského kaštie?a. Do tohto obdobia spadá aj usadenie františkánov v meste a výstavba kostola s kláštorom na darovaných pozemkoch.

Už v 14. storo?í bolo Humenné tridsiatkovým mestom s právom vybera? mýto. Diplomy z rokov 1470 a 1484 ho uvádzajú ako „oppidum“. Z 15. storo?ia pochádza i najstaršia pe?a? mesta, na kruhopise ktorej sa uvádza:

„Sigillum civitatis Homonna“.

Okrem textu je na pôvodnej pe?ati pravé rameno držiace gotický k?ú?, šes?cípa hviezda a mesiac. Heraldická figúra prešla neskôr i do mestského erbu. V roku 1491 malo Humenné magistrát (v tomto roku to boli dvaja richtári Peter Banás a Gregor Czapka) a verejná správa mala aj dvoch sudcov, dvoch prísediacich a nieko?kých prísažných.

Významnou udalos?ou v dejinách Humenného bolo založenie a existencia kolégia. Slávnostné otvorenie sa uskuto?nilo 23. novembra 1613 a zakladajúca listina bola po súhlase panovníka v roku 1615 podpísaná aj grófom Jurajom Drugethom. Vyu?ovanie bolo prerušené vlnou stavovských povstaní, ktoré neobišli ani Humenné. V roku 1630 sa však už opä? vyu?uje a o desa? rokov rozhodol Ján Drugeth preloži? školu do Užhorodu. Prvým rektorom bol Alexander Dobokay, po prerušení vyu?ovania boli rektormi Georgius Forro, Thomas Jazbereni a Georgious Dobronoki. Všetci pôsobili aj na univerzite v Trnave.

Taktizovanie miestnych zemepánov v tých dobách charakterizuje aj život posledného mužského potomka rodu Drugethovcov, Žigmunda. Ke? v roku 1648 zomrel, jeho majetku a teda aj Humenného sa zmocnil Imrich Thököly. Donáciou (darovaním) cisárom Leopoldom I. prešli majetky na dcéry a tak sa v meste?ku objavujú noví zámockí páni z rodu Zichy a Althan. I napriek nepriaznivým okolnostiam však hospodársky život fungoval ?alej.

V roku 1638 dostalo meste?ko od cisára Ferdinanda III. Privilégium poriada? jarmoky, a to 5. – 7. februára a 13. – 15. septembra. Prvý cech, kraj?írsky vznikol v Humennom v roku 1603, mäsiarsky a hrubosúkennícky cech vznikli v roku1630, kožušnícky roku 1640 a 1642 ?ižmársky cech a v roku 1643 debnársky cech. Je pravdepodobné, že v prvej polovici 17. storo?ia existoval aj hrn?iarsky a tká?sky cech. Potvrdené cechové artikuly ková?ov, zámo?níkov a remenárov existujú z roku 1718. V rokoch 1796–97 bolo v Humennom 148 remeselníkov.

Za?iatkom 18. storo?ia slabne intenzita obchodu severojužným smerom a mesto stráca trocha na význame. Na?alej tu však funguje so?ný úrad, ktorý kontroluje obchod so so?ou, výhodným tovarom na pašovanie.

Zavedenie tereziánskeho urbára (1773), zrušenie nevo?níctva (1785) a toleran?ný patent znamenajú spolo?enský rozvoj. V meste rastie po?et remeselníkom a obchodníkov, teda meš?anov. V 80-tych rokoch 18. storo?ia ich bolo 138 z celkového po?tu 1914 obyvate?ov.

V tomto období sa aj do kaštie?a s?ahujú príslušníci ?alších dvoch rodov – Csákyovci a Wandernáthovci, v roku 1778 vyhorel pôvodný rímsko-katolícky farský kostol na námestí a farským sa stáva kláštorný kostol a po viac ako 150-tich rokoch sa v meste opä? stretávame so školou.

Z driemot sa mesto prebúdza na za?iatku 19. storo?ia. Novými majite?mi panstva sa stávajú Andrássyovci, vzrastá po?et obyvate?ov (v roku 1828 ich bolo 2666) a mesto sa rozrastá, vznikajú nové ulice. V polovici storo?ia bolo zavedené prvé poštové spojenie mesta so svetom a v roku 1874 za?ína prvé pravidelné vlakové spojenie medzi Budapeš?ou a Przemyslom, ktoré viedlo cez Humenné. I napriek výstavbe železnice sa však nezmenili životné podmienky obyvate?stva a nezabránilo sa vys?ahovalectvu za prácou.

Postupne narastá aj po?et škôl, okrem dvoch ?udových sa v roku 1876 za?alo s vyu?ovaním na meštianskej škole, v roku 1877 na drevárskej odbornej škole a v školskom roku 1889/1890 bolo otvorená prvá trieda obchodnej školy. Na za?iatku 20. storo?ia sa meštianska a vyššia obchodná škola stávajú štátnymi.

DRUGETHOVCI A ?ALŠIE VÝZNAMNÉ RODY V HUMENNOM

Medzi š?achticmi, ktorí prišli s Karolom Róbertom z Anjou do Uhorska boli aj Filip a Ján Drugethovci, príslušníci významnej š?achtickej rodiny, ktorá sa vyzna?ovala neoby?ajnou vernos?ou Anjuovcom. Rodinný erb Drugethovcov zobrazuje na ?ervenom štíte zelené brvno a na ?om tri zlaté spony, v hornom poli štítu štyri a v dolnom tri ?ierne drozdy. Klenot tvoria dve orlie krídla (pravé ?ierne, ?avé ?ervené) na ktoré je prenesené štítové znamenie. Drozdy sú v klenote zlaté. Prikrývadlá sú zlato-?ierne a zlato-?ervené. Filip sa po bitke pri Rozhanovciach, kde prejavil ve?kú stato?nos? stal vlastníkov majetkov na Spiši, vymenovali ho za hlavného župana Spišskej a Ujvárskej stolice a neskôr sa stal palatínom.

Ján (zomrel 1335) dostal do daru rozsiahle majetky v Zemplínskej a Užskej stolici, po smrti brata ho vymenovali za palatína, a ?o je dôležité stal sa zakladate?om uhorskej vetvy rodu. Mal troch synov – Viliama (stal sa nástupcom strýka Filipa), Mikuláša (bol vychovávate?om princa ?udovíta) a Jána, ktorý po sebe zanechal pä? synov a stal sa zakladate?om humennej vetvy rodu (existovala aj užhorodská vetva).

Posledným potomkom rodu bol Žigmund (vnuk Jána IX.). Študoval na viedenskej univerzite, kde v roku 1676 získal doktorát. V roku 1675 sa stal zemplínskym, neskôr užským a boršódskym županom, krá?ovským komorníkom, ?lenom komisie na úpravu práva slobôd, na navrátenie kostolov evanjelikom a na úpravu hraníc s Po?skom. Ke? vypuklo povstanie Imricha Thökölyho (1638) postavil sa proti povstalcom a zvolal na hrad ?i?avu kongregáciu. To sa mu stalo osudným. Thököly chcel s tureckou pomocou v severovýchodných stoliciach urobi? poriadok. Tiahol s vojskom a zabral hrady Užhorod, ?i?avu a Trebišov, Humenné padlo bez boja. Zhabal všetky drugethovské majetky, zajal Žigmunda, odvliekol ho do Košíc a 19. apríla 1684 ho nechal s?a?.

Manželka Žigmunda Drugetha Terézia Keglevichová získala spä? rodové majetky až po porážke Thökölyho povstania v roku 1702 od Leopolda I. Dve z jej troch dcér (stredná Barbora sa stala mníškou) si majetok i kaštie? rozdelili na polovice. Julianna Terézia sa stala manželkou grófa Václava Althana, potomka starej švábskej rodiny, ktorej jedna vetva prišla do Uhorska v 16. storo?í. ?alšia dcéra Klára sa v roku 1669 alebo 1700 stala manželkou Petra Zichyho, majite?a ?erveného Kame?a, sabol?ského župana a hlavného kapitána hradu Zsámbék. V roku 1726 po smrti Petra Zichyho sa delí kaštie? na tri ?asti: ?as? Františka Zichyho, biskupa, ?as? Anny Márie, grófky Csáky a ?as? Terézie, grófky Vandernath. K posledne menovanému rodu sa viaže legenda a náhrobok v lese nad Humennom. Terézia a Jozef Gotthard Vandernath mali iba jedného syna Henrika, ktorý sa oženil s grófkou Antóniou Hoyosovou. Nimi sa táto vetva rodu kon?í. Pod?a legendy grófka Antónia ?akala nemanželské die?a a z humenského kaštie?a ju vyhnali. Uchýlila sa do Brestova k u?ite?ovi alebo bývalému sluhovi a tam porodila die?a – dcéru. Obe zomreli a miesto posledného odpo?inku našli práve na nezvy?ajnom mieste, v lese ved?a cesty – ko?ovky.

Csakyovci vlastnili kaštie? potom až do za?iatku 19. storo?ia. Pochádzajú zo Satumarskej stolice (Rumunsko). Prvým z Csákyovcov, ktorí prišli na Slovensko, bol Štefan Csáky, ktorý získal Šarišský hrad s celým panstvom a ten sa stal jeho sídlom. Na Slovensku vlastnili rozsiahle majetky až do roku 1945. V Humennom sa v?aka sobášu Františka Csakyho s Annou Máriou Zichyovou v roku 1728 stávajú majite?mi ?asti kaštie?a. Ladislav Csáky – váradský kanonik, bol synom Imricha Csákyho a grófky Rozálie Engelovej. Pochádzal zo šiestich súrodencov a jeho brat Mikuláš bol ostrihomským kanonikom.

Ich sestra Julianna sa vydala za grófa Petra Szapáryho, majite?a panstva Trebišov. Mali dcérku Etelku, ktorá sa vydala za Karola III. Andrássyho a doniesla ako veno pôvodný drugethovský majetok, medzi iným aj Humenné.

Andrássyovci pochádzajú zo Sedmohradska z obce Csík – Szentkirály. Ako prvý prichádza na Slovensko Peter Andrássy najprv do Komárna ako hradný kapitán v pevnosti (1577) a v roku 1578 sa dáva preloži? ako hradný kapitán na Krásnu Hôrku. Do dedi?ného vlastníctva získali hrad až v roku 1642 od cisára Ferdinanda III. Za?iatkom 18. storo?ia sa rodina rozdelila na monockú a betliarsku vetvu.

Andrássyovci odvodzovali svoje meno od Andorasa, ktorý vraj prišiel s Arpádom. Usadili sa a získali majetky v Sedmohradsku. Z rodiny pochádzali skvelí vojvodcovia a župani. Jeden z potomkov, Ladislav za?al koncom 12. storo?ia používa? meno Andorássy, neskôr upravené na Andrássy.

Do histórie sa však najviac zapísal Július. Študoval na gymnáziu v Sátoraljaújhely a právo na univerzite v Pešti. V roku 1848 bol zemplínskym županom, ale už v roku 1847 vzbudil pozornos? na bratislavskom uhorskom sneme ako ohnivý re?ník. V roku 1849 bol vyslancom revolu?nej vlády v Istanbule. Po?as jeho neprítomnosti bol po potla?ení povstania odsúdený na trest smrti. Ako emigrant žil spolu s rodinou v Paríži a Londýne. V roku 1858 dostal milos? a po návrate sa zapojil do jednania o Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní podpísanom v roku 1867. Stal sa prvým uhorským ministerským predsedom (1867 – 1871) v dualistickej monarchii. V rokoch 1871 – 1879 bol rakúsko-uhorským ministrom zahrani?ných vecí. Bol napr. španielským grandom I. triedy, rytierom Rádu zlatého rúna at?. Oženil sa s grófkou Katarínou Kendefi, ktorá mu darovala dvoch synov Júliusa a Teodora a dcéru Ilonu. Patril mu kaštie? v Trebišove, kde je v zámockom parku aj pochovaný. Július ml. (1860 – 1929) pokra?oval v otcových š?apajách na poli zahrani?nej politiky.

V Humennom žil syn Aladára Andrássyho, Alexander, ktorý sa narodil v roku 1863, poslanec Uhorského snemu, doktor práv, ?len c. – k. komory. Jeho manželkou bola grófka Mária Esterházy. V?aka jeho iniciatíve sa za?alo s prebudovaním kaštie?a v Humennom do dnešnej podoby, upravil park na francúzsky a anglický so zvernicou na Hubkovej. Dal postavi? (1907) ne?aleko kaštie?a elektráre? zásobujúcu nielen kaštie?, ale aj mesto a vlastnil aj tehel?u, v ktorej vyrobili aj sklenené škridle na zakrytie jeho skleníkov.

ZDROJ: Vihorlatské múzeum v Humennom

zapísané dňa: 28.08.2006

« spä»

Súvisiace články:

Historický vývoj mesta

Mesto Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z r. 1317. ?alšia história mesta je nerozlu?ne spätá s viac ako 350-ro?nou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov.

viac…
zapísané dňa: 04.09.2006

Erb a Vlajka

Z 15. storo?ia pochádza pe?atidlo predstavujúce najstaršiu známu heraldickú pamiatku mesta.

viac…
zapísané dňa: 04.09.2006

Vývoj námestia

Vä?šina z nás denne prechádza námestím a intenzívne vníma jeho sú?asnú premenu. Málokto si však uvedomuje, že aj tento kúsok mesta má svoju minulos?.

viac…
zapísané dňa: 04.09.2006

« spä»


Mapa stránok


Najčítanejąie


Kalendár

  «   Október   »  
  «   2018   »  
Po Ut St ©t Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

počet prístupov: 35384
od 23.12.2015


Mesto Humenné © 2006

Realizácia: ARDSYSTÉM, s.r.o.