Kultúra

Vihorlatská hvezdáreň

Vihorlatská hvezdáreň – www.astrokolonica.sk – v Humennom – bola zriadená 1. októbra 1952 ako Okresná – výchovno-vzdelávacia činnosť.

Je centralizovaná na hvezdáreň v Humennom, realizuje sa v prednáškovej sále s kapacitou 50 miest. Záujemci si môžu vypočuť prednášky z oblasti slnečnej astronómie, hviezdnej astronómie, galaktickej astronómie, kozmonautiky a astronautiky, kozmológie a kozmogónie, planetárnej astronómie, medziplanetárnej hmoty a príbuzných prírodných vied.

Odborno-pozorovateľské aktivity verejné pozorovania pre návštevníkov sa realizujú z terasy a kupoly hvezdárne. V odborných pozorovaniach je hvezdáreň zapojená do celosvetových programov a projektov pozorovaní aktivity slnečnej fotosféry, pozorovaní zákrytov hviezd Mesiacom, zákrytov hviezd planétkami, pozorovaní zákrytových a fyzikálnych premenných hviezd, pozorovaní meteorov, komét a astrofotografií.

Medzi tradičné akcie hvezdárne patria:
  • Medzinárodný deň astronómie a s ním spojený Týždeň otvorených dverí
  • Vedomostná súťaž „Čo vieš o hviezdach“ pre všetky stupne škôl
  • Výtvarná súťaž „Vesmír očami detí“
  • Variable – pozorovateľské praktikum na pozorovanie premenných hviezd
  • Perzeidy – pozorovateľské praktikum na pozorovanie meteorov
  • Astropraktiká – zácvičné praktiká pre nových pozorovateľov
  • Astronomické krúžky s cyklickou formou vzdelávania

Ľudová hvezdáreň prvého typu s krajskou pôsobnosťou v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce Stropkov, Vranov nad Topľou, Sečovce, Trebišov a Michalovce. Pozorovateľňa hvezdárne /kupola/ bola do užívania odovzdaná 24. septembra 1975.

V súčasnosti patrí medzi najaktívnejšie astronomické zariadenia na Slovensku, ako v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti, tak i v odborno-pozorovateľských aktivitách.

50 ROKOV ASTRONÓMIE V HUMENNOM

Okresná ľudová hvezdáreň v Humennom bola zriadená uznesením Rady ONV číslo 217/52 zo dňa 23. augusta 1952. I keď tento dokument postráda stanovenie termínu zriadenia hvezdárne a astronomického krúžku v Humennom, táto bola zriadená s platnosťou od 1. októbra 1952.

Na konferencii astronomických pracovníkov 6. – 7. decembra 1952 v Radhošti bolo rozhodnuté, aby Ľudová hvezdáreň v Humennom bola vybavená ako hvezdáreň prvého typu, t.j. s krajskou pôsobnosťou v okresoch Humennom, Snina, Medzilaborce, Stropkov, Vranov nad Topľou, Sečovce, Trebišov, Michalovce, pretože bola jednou u prvých slovenských hvezdární.

Nová hvezdáreň začala činnosť so skromným vybavením. Bol zapožičaný astronomický ďalekohľad typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 25 cm. Ďalej hvezdáreň vlastnila malý hľadač komét a nástennú mapu hviezdnej oblohy.

Vedením hvezdárne bol poverený Ján Očenáš, pracovník ONV v Humennom. Túto funkciu začal vykonávať ako dobrovoľný pracovník popri svojom zamestnaní a až v roku 1955 bol menovaný prvým riaditeľom Hvezdárne v Humennom.

Rada ONV na základe predloženého materiálu schválila, aby na budove ONV bola postavená kupola. V roku 1958 bola ukončená prístavba na streche budovy a odovzdaná do užívania v podobe, ako ju poznáme dnes. Konštrukcia kopuly bola dodaná do Humenného 18. novembra 1959 a vo februári 1960 OSP v Humennom po svojpomocnom osadení konštrukcie pokryl kopulu plechom. Avšak kopula mala také závady, že sa nedala používať.

Po ročnej prestávke 1. júla 1961 prichádza do funkcie riaditeľa Ľudovej hvezdárne v Humennom Koloman Berenyi. Svoju prácu zameral na organizáciu a obnovu astronomických krúžkov na školách okresu. Získaval lektorov, demonštrátorov a dobrovoľných spolupracovníkov. Organizoval školenia pre vedúcich astronomických krúžkov, prednášal astronómiu na školách, organizoval verejné astronomické pozorovania na hvezdárni i mimo nej. Širokej verejnosti bol veľmi známy „putovaním“ po sídliskách mesta s prenosnými ďalekohľadmi.

Pretrvávajúce problémy s nadstavbou na budove ONV, ktorá bola účelovo postavená pre činnosť hvezdárne, ale po reorganizácii okresov pridelená do užívania iným organizáciam značne prispela k takto obmedzenej činnosti hvezdárne.

V roku 1974 pán Berenyi odchádza do dôchodku. Na funkciu riaditeľa od 1.8.1974 bol menovaný Mgr. Michal Havriľák a ten začína novú etapu vývoja hvezdárne. Hlavné úsilie v začiatkoch svojej práce venoval dokončeniu kopuly, montáži ďalekohľadov, obnoveniu a rozšíreniu krúžkovej činnosti v okrese. Snaha o sprístupnenie kopuly a montáž ďalekohľadov bola korunovaná úspechom 24.septembra 1975 slávnostným otvorením kupoly.

Sídlo hvezdárne sa neustále menilo. V rokoch 1974 – 1978 pracuje v náhradných priestoroch v kaštieli, od roku 1978 do roku 1986 hvezdáreň je umiestnená v kostolnom areáli v bývalom kláštore, v roku 1987 je presunutá do provizórnych priestorov na námestí Slobody.

Z týchto priestorov sa v máji 1992 sťahuje do pôvodných pre hvezdáreň postavených priestorov pod kopulu, kde je do dnešných dní. .

V roku 1975 po sprevádzkovaní kupoly a ďalekohľadov Cassegrain 250 mm a refraktora Zeiss 80, je hvezdáreň sprístupnená širokej verejnosti a hlavne organizovaným návštevám a krúžkom. Rozširuje sa základňa dobrovoľných spolupracovníkov hvezdárne z radov mládeže. Už v roku 1975 v spolupráci s Prešovskou hvezdárňou sa organizuje 1. Meteorická expedícia na Sninských rybníkoch. V roku 1976 je konečne počet pracovníkov hvezdárne rozšírený o ekonómku Ľubomíru Štofovú a odborného pracovníka Michala Maturkaniča. V odbornej činnosti sa prevádzajú pozorovania slnečnej atmosféry a expedičné pozorovanie meteorov.

Hvezdáreň je v týchto programoch napojená na celoslovenskú sieť. Hlavné zameranie je popularizácia astronómie a metodická pomoc krúžkom. Hvezdáreň sa postupne vybavuje audiovizuálnou technikou, nábytkom, pomôckami a hľadá nových vedúcich astronomických krúžkov, pre ktorých usporiada školenia a semináre.

V roku 1979 sa pracovníci hvezdárne zapojili do celosvetovej vedeckej akcie – Rok slnečného maxima. Počas 19 mesiacov dvaja pracovníci hvezdárne zabezpečovali fotografickú dokumentáciu aktívnych oblastí Slnka 21. slnečného cyklu. Špeciálna astrokomora bola navrhnutá pracovníkmi hvezdárne. V roku 1982 je prijatý ďalší odborný pracovník hvezdárne Jána Latta. Na hvezdárni pracoval do roku 1986.

V roku 1986 nastal výrazný posun v odbornej činnosti hvezdárne iniciovaný novým pracovníkom hvezdárne RNDr. Igorom Kudzejom, SCc., ktorý nastúpil na hvezdáreň 1. 4. 1986. Je špecialistom v oblasti premenných hviezd, absolventom katedry astronómie Odeskej štátnej univerzity v Odese. Už v tomto roku bolo vybrané miesto pre externé pozorovacie stredisko a začína sa na výstavbe vysunutej pozorovateľne na Kolonickom sedle. Výstavba prebieha svojpomocne, za pomoci členov miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov amatérov v Humennom a rodinných príslušníkov pracovníkov hvezdárne. Tu má na výstavbe pozorovateľne s odsuvnou strechou najväčšiu zásluhu pán Kudzej Michal.

Na astronomickú pozorovateľňu na Kolonickom sedle sa postupne presúva ťažisko odbornej práce hvezdárne, začínajú sa tu poriadať expedície na pozorovanie premenných hviezd a meteorov a zácvičné astropraktiká.

V roku 1987 bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi Astronomickým observatóriom v Odese a Hvezdárňou v Humennom v rámci ktorej je inštalovaná v pozorovateľni s odsuvnou strechou paralaktická montáž s krokovými motormi. v rokoch 1985 – 1986 sa pracovníci hvezdárne úspešne zapojili do celosvetového vedeckého programu Medzinárodné pozorovanie kométy Haley. Odborné pozorovanie sa realizovali v oblasti odhadov jasnosti kométy, kresieb a fotografickej dokumentácie veľkoškálových javov jadra kométy.

Už v roku 1984 je Stavprojektom Prešov spracovaná projektová štúdia výstavby Hvezdárne a planetária ako rekonštrukcia a prístavba bývalej budovy ODPaM na Lipovej ulici, namiesto štúdie na Hôrke v Jasenove, kde chýbali prostriedky na vybudovanie sieťovej prípojky. Po značných prieťahoch sa nakoniec vo februári 1988 začalo s búracími prácami a výstavbou Hvezdárne a planetária. Bola postavená hrubá stavba a nádejný postup bol zastavený uplatnením reštitučného zákona v novembri 1990. Stavba bola pozastavená a začal sa zložitý súdny spor, o ktorom nikto netušil , že bude trvať dlhých 10 rokov.

Paralelne so zmenami spoločnosti prechádzala transformáciami aj hvezdáreň. Z hľadiska zmien právom môžeme hovoriť o zmenách kladných, ktoré priviedli k stabilizácii postavenia hvezdárne v kultúrnom a spoločenskom živote nielen v regióne, ale aj v rámci Slovenska.

Súčasťou práce hvezdárne sú každoročne poriadané vedomostné súťaže Čo vieš o hviezdach, výtvarné súťaže Vesmír očami deti, celoslovenský seminár Ziro, pozorovateľské expedície Variable a Perzeidy a stále narastajúci počet astropraktík . Okrem tradičného pozorovania Slnka , sa hvezdáreň zapája do medzinárodných pozorovateľských programov v rámci pozorovania premenných hviezd.

Súčasťou odbornej činnosti sú aj pozorovania zákrytov hviezd Mesiacom. 9. júna 1995 sa rozširuje oddelenie odborných pracovníkov o p. Jána Ondruša. V rámci výchovy mladých pozorovateľov premenných hviezd stále významnejšie napomáha Astroklub pri Gymnáziu v Snine.

Uvedené úspechy v pozorovateľskej oblasti a vynikajúce astroklimatické podmienky sú nesporne faktorom, ktorý napomohol pri schválení výstavby Astronomického observatória na Kolonickom sedle v roku 1997. Po odchode p. Havriľáka do dôchodku 31.12.1998, je od 1. januára 1999,vo funkcii riaditeľa hvezdárne RNDr. Igor Kudzej, CSc.

Rok 1999 je pre hvezdáreň v znamení troch významných udalostí. Je to predovšetkým čiastočné zatmenie Slnka 11.8.1999, ktoré sledovalo stovky záujemcov v kupole a na námestí v Humennom a na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Druhou významnou udalosťou bolo uvedenie do prevádzky novej budovy Astronomického observatória na Kolonickom sedle. 19.10.1999, čím sa odštartovala nová etapa využívania observatória a objavili sa nové horizonty odbornej práce.

Treťou významnou udalosťou bol podpis zmluvy o vzájomnej spolupráci a pomoci medzi Astronomickým observatóriom v Odese a Vihorlatskou hvezdárňou v Humennom, v rámci ktorej bol dohodnutý presun veľkého ďalekohľadu s priemerom hlavného zrkadla 1 m z Odesy na observatórium na Kolonici. Koncom roku 1999 bola hvezdáreň rozšírená o Chránenú dielňu a na polovičný úväzok bol prijatý údržbár Juraj Jesenský. V roku 2000 sa začalo s plnením zmluvy s Odesou. V dvoch etapách boli prevezené všetky časti ďalekohľadu, vrátane hlavného zrkadla. V tomto roku bola podpísaná Zmluva o spoluprácu so Združením technických škôl v poľskom Sanoku, bola založená tradícia Astronomických dní v Humennom a Sanoku. V tomto roku sa podarilo uzavrieť reštitučný spor v prospech hvezdárne, čím sa uvoľnila hlavná prekážka k dostavbe Planetária.

Bola vytvorená koncepcia medzinárodného Astronomického edukačného centra / MAEC/ ako jedinečného strediská pre výuku a propagáciu astronómie v Karpatskom Euroregióne. V roku 2000 je do funkcie správcu budovy na AO Kolonica prijatý p. František Podhora. V roku 2001 prebieha postupná repasácia a montáž časti veľkého ďalekohľadu odborníkmi z Odesy. Je zmontovaná mechanika a elektronika. Sú vykonané všetky prípravy na uloženie hlavného zrkadla do tubusu. Je vytvorená a postupne realizovaná koncepcia AO na polyfunkčné vedecké pracovisko s jeho rozšírením na meteorológiu, seizmiku a neutrónovú fyziku.

Materiál spracoval RNDr. Igor Kudzej, CSc.

zapísané dňa: 06.09.2006

« späť


Mapa stránok


Najčítanejšie


Kalendár

  «   August   »  
  «   2024   »  
Po Ut St Št Pi So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

počet prístupov: 743608
od 23.12.2015


Mesto Humenné © 2006

Realizácia: ARDSYSTÉM, s.r.o.