Kultúra

Vihorlatské múzeum » Expozícia ľudovej architektúry a bývania - Skanzen

Skanzen

Expozícia ľudovej architektúry a bývania bola vybudovaná v rokoch 1974 a 1982 a verejnosti sprístupnená v roku 1984. Na pomerne malej ploche sa v priebehu desiatich rokov podarilo sústrediť najtypickejšie stavby z regiónu severovýchodného Slovenska a štrnásť objektov ľudovej architektúry a jednu sakrálnu stavbu.

Objekty nachádzajúce sa v skanzene nesú v sebe charakteristiku staviteľstva východokarpatskej oblasti, kde hlavným stavebným materiálom bolo drevo, hlina, kameň a slama. Najskromnejšie obydlie predstavuje jednopriestorový, neskôr trojpriestorový dom. Jeho jednotlivé miestnosti sú radené v pozdĺžnej osi, v poradí a obývacia miestnosť, predsieň a komora. Maštaľ, šopa, chlievy a ostatné hospodárske stavby boli obyčajne spojené s ľudskými obydliami. Interiér domov s hlinenou dlážkou a malými oknami bol veľmi skromný, ale účelný. Inštalované hospodárske domy (zo Zemplínskych Hámrov, Výravy, Olšinkova, Nechvaľovej Polianky, Kalnej Roztoky, Klenovej) sú zariadené dobovým nábytkom, s ukážkami náradia jednotlivých ľudových remesiel a hrnčiarstva, metlárstva, kolárstva a tkáčstva. Napríklad, kováčska dielňa z Nechvaľovej Polianky je dodnes schopná prevádzky. Jednotlivé domy dopĺňajú sýpky a studňa. Obdobne aj vodný mlyn z Vyšnej Jablonky je príkladom úzkeho spojenia obydlia so živnosťou.

Nerozlučne spojená s obytnou architektúrou je aj sakrálna architektúra. V expozícii je zastúpená dreveným kostolíkom svätého archanjela Michala z roku 1764. Kostolík pochádza z Novej Sedlice, pôvodne bol vystavaný bez jediného klinca. V jeho interiéri sa nachádza barokový etážový ikonostas z polovice 18. storočia. Kostolík má trojpriestorovú dispozíciu: polygonálne presbytérium, štvorcovú loď a takzvaný a babinec a Patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska.

Areál expozície ľudovej architektúry Vihorlatského múzea v Humennom, ako už bolo uvedené, je situovaný takmer v strede mesta v lokalite bývalých grófskych skleníkoch na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter horného Zemplínu. Svojou rozlohou 4 ha má však limitované možnosti rozsiahlejšej výstavby vzhľadom na okolitú zástavbu.

Samotná prehliadka expozície sa začína v objekte označenom popisným číslom 3. Je to obytný trojpriestorový zrubový dom bez hospodárskej časti, pozostávajúci z izby, siene a komory. Bol postavený pred I. svetovou vojnou v Klenovej a do skanzenu presťahovaný v roku 1977. Celkové rozmery 11,80×5,70 m. Steny sú zhotovené z tesaných trámov, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou. Krov pántový, strecha valbová, krytá slamou. Je to charakteristická usadlosť chudobného roľníka s pomerne skromným interiérom slúžiacim na základné pokrytie životných potrieb. Inventár pozostával iba z nevyhnutných kusov nábytku, ktorý bol zväčša sústredený v obytnej miestnosti.

Obytný hospodársky dom č. 2 pochádza z Kalnej Roztoky a do areálu skanzenu bol presťahovaný v roku 1976. Je to zrubová stavba o celkovej dĺžke 25,2 m, pozostávajúca z obývacej izby chyži, predsiene sini, komory, stodoly a maštale so slamenou strechou. Steny z bukových trámov sú osadené na kamennej podmurovke a omastené hlinou. Je to typická drevená stavba v uvedenom regióne z druhej polovice 18. storočia, pretrvávajúca na rôznych miestach v Nízkych Beskydách a Bukovských vrchoch až do 50-tych rokov 20. storočia. Domček bol obývaný až do roku 1974. V obytnej miestnosti sa nachádza stôl, posteľ, lavice – šafárne, riad na varenie a textil. V komore je nainštalovaná výroba metiel z brezového prútia. V stodole je uložené poľnohospodárske náradie (voz, sane, pluh, plužňatá, mlynok na čistenie obilia, sečkáreň, cepy a hrable).

Severnejšie od opisovaného objektu je postavená pivnica so sypancom z Ruskej Volovej, presťahovaná do múzea v roku 1976.

Objekt č. 11 pochádza z Olšinkova. Z hľadiska priestorového riešenia je podobný predchádzajúcemu domu, ale nemá stodolu a je krytý šindľom. Je to zrubová stavba obdĺžnikového tvaru s celkovou dĺžkou 18,5 m, osadená na kamennej podmurovke. Okná šesťtabuľové, dvojkrídlové a z dvornej časti osadené vo všetkých troch miestnostiach. V komore je vyinštalovaná dielňa kolára s typickým inventárom (stojan na výrobu kolies, pílky, hoblíky, vrtáky, kružidlá a pod).

Neďaleko od domu z Olšinkova je vybudovaný samostatný objekt pivnice s malým senníkom.

Objekt č. 12 pochádza z obce Zemplínske Hámre. Je to obytný hospodársky dom obdĺžnikového tvaru, dlhý 21,85 m, pozostávajúci z obytnej a hospodárskej časti. Objekt je osadený na kamennej podmurovke, steny drevené, z vnútornej a vonkajšej strany omastené hlinou, pokrytý slamenou strechou. V komore a čiastočne v predsieni je nainštalovaná hrnčiarska dielňa s ukážkami hrnčiarskych výrobkov od majstra J. Halamku zo Sniny.

Dominantou každej obce bol kostol, vybudovaný spravidla na vyvýšenom mieste v teréne. Drevený kostolík z Novej Sedlice je označený číslom 1 nielen preto, že medzi všetkými objektmi je najstarší a najkrajší, ale hlavne preto, že bol presťahovaný ako prvá stavba do areálu skanzenu. Nad vstupom do kostola je na drevenom tráme vyrytý dátum jeho postavenia, t. j. rok 1754 a do múzea prevezený, zakonzervovaný a znovupostavený v rokoch 1974 – 1975.

Pre našu oblasť je charakteristický trojpriestorový východokarpatský typ sakrálnej stavby so zrubovou konštrukciou. Trojpriestorovosť zvonku zdôrazňuje trojica veží nad centrálnymi priestormi s drevenými kupolami.. Jeho jednoduchý vzhľad vzbudzoval dôveru, priťahoval veriacich vo chvíľach odpočinku po ťažkej týždennej práci. Kostolík mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom boha, ku ktorému s pokorou sa obracali nielen pastieri, ale aj drevorubači a roľníci, starci i mládež. Všetci tu hľadali porozumenie, lásku a šťastie. Dnes tento skvost ľudovej architektúry každoročne obdivujú tisíce návštevníkov múzea a to nielen jeho vonkajší vzhľad objektu, ale hlavne jeho zreštaurovaný ikonostas a oltár.

Z dreveného kostolíka sa premiestnime k objektu č. 7. Je to obytný hospodársky dom z Nechval'ovej Polianky. Prízemná zrubová stavba obdĺžnikového tvaru pozostáva z obývacej izby, predsiene a dvoch malých maštalí. Jedna slúžila na ustajňovanie dobytka, druhá pre ovce a kozy. Obytná a hospodárska časť je prekrytá spoločnou strechou. Interiér je vybavený len najzákladnejším inventárom.

Vedľa domu je postavená sýpka z Výravy. Obvodové steny vyhotovené z drevených trámov bez vonkajšieho omazania hlinou, vyplnené je len špárovanie. Slúžila na uskladňovanie obilia a poľnohospodárskeho náradia.

Neodmysliteľnou súčasťou dedinskej architektúry a koloritu obce boli kováčske dielne. Jedna na ukážku bola prevezená z Nechvaľovej Polianky a má popisné číslo 6. Je to obdĺžniková zrubová stavba rozmerov 6×3 m s dielňou s prístreškom. Špáry zrubu vyplnené hlinou, krytina dosková. Inventár dielne zodpovedá jej poslaniu. Ohnisko s kováčskym mechom (dúchadlom), kovadlina, rôzne typy kladív, klieští a vybíjakov tvorili základnú výbavu dielne. Pod prístreškom sa podkúvali kone, v dielni sa vyrábali podkovy a rôzny poľnohospodársky inventár (pluhy, plužňatá, brány, motyky a pod.).

Cestou k ďalšiemu objektu si všimnite tri drobné stavby rozložené severne od kováčskej dielne: je to váhadlová studňa, senník „oboroh“ a zrubená sýpka s pivnicou.

Pod číslom 10 je evidovaný obytný hospodársky dom z Výravy. Je to zrubový objekt so šindľovou strechou na podmurovke z riečneho kameňa. Pozdĺžna zrubová stavba (19,20 m ) pozostáva z prednej obývacej izby, predsiene a komory. K obývaciemu traktu je pripojená maštaľ' s vetracími okienkami. V obývacej izbe a v predsieni je vyinštalovaný postup spracovania konopí a výroba plátna (trlice, štec, kolovrátky, praslice, krosná a pod.). V komore možno obdivovať' rôzne typy drevených stúp s tĺčkami a lis na výrobu jedlého oleja.

Za dedinou pri vodných tokoch sa nachádzali mlyny. Záver našej expozície je jeden z nich. Ide o obytný dom z Vyšnej Jablonky spojený s mlynicou. Vchod do obývacej izby je riešený cez mlynicu. Obývací priestor je zvonku i z vnútra omazaný hlinou a obielený. Na zrube stien mlynice sú hlinou zaplnené iba špáry medzi trámami.

Z bežného inventáru obývacej izby sa vymyká prekrásna svadobná truhlica, bohato zdobená geometrickými vzormi.

V mlynici upúta pozornosť' veľký drevený mechanizmus mlyna s násypníkom, s jedným stabilným a jedným rotujúcim kameňom. Voda zvyšky padala na lopatky mlynského kolesa a tým dávala do pohybu celý mechanizmus.

Z hľadiska návštevníckeho programu však táto prezentácia ľudovej architektúry poskytuje návštevníkovi ucelený obraz o charaktere ľudovej architektúry horného Zemplínu. Prezentovaný mikroregión je nesporne súčasťou kultúrneho dedičstva a expozičnou ukážkou života prostého dedinského ľudu. Z pohľadu súčasného rozvoja podnikateľských aktivít a agroturistiky existujúce objekty nie sú funkčné. Tu by sa žiadala celková rozsiahla rekonštrukcia, čo nebolo zámerom pôvodnej výstavby. Ale pri súčasných ekonomických problémoch je málo pravdepodobná ich rekonštrukcia aj samotná realizácia dostavby pôvodných zámerov.

Súčasťou návštevníckeho programu Vihorlatského múzea v Humennom nie je len samotná prehliadka skanzenu. Múzeum každoročne pripravuje kultúrne programy a prezentáciu tradičných ľudových remesiel. Tieto kultúrne aktivity v priestoroch expozície majú už bohatú tradíciu a široký okruh návštevníkov.

zapísané dňa: 05.09.2006

« späť


Mapa stránok


Najčítanejšie


Kalendár

  «   Júl   »  
  «   2025   »  
Po Ut St Št Pi So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

počet prístupov: 772512
od 23.12.2015


Mesto Humenné © 2006

Realizácia: ARDSYSTÉM, s.r.o.